Hanlivé odkazy na fasáde, prenasledovanie a nezmyselné žaloby. Aj s tým sa potýkal zakladateľ HAKA

Ako blesk z jasného neba prišla správa o konci jedného z najúspešnejších projektov na Slovensku. Hľadanie kradnutých automobilov v skratke HAKA končí. Oznámil to na sociálnej sieti zakladateľ tohto projektu Štefan Farkaš so slovami: „Priatelia, HAKA projekt končí!“.

Za viac ako sedem rokov získal projekt nielen množstvo sledovateľov a fanúšikov, pripísal si veľa úspechov, ale objavili sa aj mnohí neprajníci. Jedni podľa slov samotného Štefana Farkaša závideli slávu a peniaze, druhí neskrývali hnev, že im rozrastajúca sa skupina kazila nekalý biznis. Ako Štefan Farkaš ale prezradil, nezľakol sa ani jedných ani druhých.

„Nikdy ma to neživilo, nemal som z toho ani cent. Keď som stránku rozbiehal, predal som svoje 15-tisícové auto a dal som 200 eur každému, kto kradnuté auto našiel, aby som rozbehol skupinu. Za sedem rokov som bol raz s deťmi na dovolenke vo Veľkom Mederi,“ odkázal Štefan Farkaš neprajníkom s tým, že dokonca rázne odmietal ponuky rôznych podnikateľov, ktorí sa cez projekt, ktorého cieľom bolo pomáhať, snažili dostať k peniazom cez rôzne dotácie.

Podľa Štefanových slov bolo od začiatku cieľom skupiny pomáhať, nie zarábať. „Už keď bol projekt rozbehnutý, prišlo mi neseriózne meniť pravidlá. Áno, je to skvelý nápad, dalo by sa na tom zarobiť, ale to nebolo cieľom skupiny. Nič nemáme nahrabané. Za vyše 7 rokov sme nikdy neprijali 2 percentá dane, štátne dotácie ani euro dotácie. Nebolo na čom ,nahrabať ani zarobiť, veľakrát sme to financovali z vlastných peňazí,“ pokračoval Š. Farkaš.

Podľa jeho slov za dobu existencie HAKA pomohli nie stovkám, ale tisícom ľudí. Skupine sa podarilo nájsť 416 ukradnutých a 1950 nevrátených áut. Okrem toho samotní členovi zbierali na pomoc ľuďom v núdzi finančné prostriedky. Nie však pre HAKA, ale pre konkrétnu osobu v ťažkej životnej situácii.

Z Lučenca zmiznú vraky áut. Aká pokuta hrozí ich nezodpovedným majiteľom?

S úspechom nerástla len závisť, ale aj nenávisť. Rôzni páchatelia sa Štefanovi Farkašovi nielen vyhrážali, ale vláčili ho aj po výsluchoch či snažili sa ho očierniť na sociálnych sieťach. „Zlodeji, ktorých sme odhalili, podávali na mňa nezmyselné obvinenia. Podávali dokonca trestné oznámenia takí, kde sme v živote neboli. Podali účelovo trestné oznámenia a musel som ísť na opačný koniec republiky vypovedať. Zabralo to ale veľa času a peňazí, keďže som musel behať po výsluchoch,“ pokračoval Š. Farkaš.

Neskončilo to ale len pri tom. Páchateľom, ktorým skupina kazila nekalý biznis sa neštítila ničoho. „Aby nevedeli, kde bývam, mal som adresu pobytu vedenú na mestskom úrade,“ vysvetlil Š. Farkaš s tým, že nie raz si všimol, že ho sleduje nejaké vozidlo až domov. Podľa jeho slov si ale zle odsledovali dom, kde býva a posprejovali hanlivými nápismi dom jeho suseda s úplne novou omietkou. Tú potom Štefan so susedom pracne zoškrabával niekoľko dní.

Štefan Farkaš priznal, že ani to ho neodradilo. „O seba som sa nebál, ale o rodinu. Veľakrát ma konfrontovali. Nikdy som sa ale nemohol spoľahnúť úplne, že svoje hrozby nenaplnia a našťastie sa ani nenaplnili. Dokonca sa stalo, že niektorí zlodeji povedali, že sa im tá skupina páči, že som jediný, kto mal odvahu na to, zastať sa bežných ľudí. Niektorí prišli aj za mnou a povedali mi, že už nekradnú,“ dodal zakladateľ HAKA.

Podľa jeho slov ale nadišiel čas aby sa  venoval svojej rodine. „To nejde o to, že ma to nebaví, ale takto sa to nedá robiť. Potrebujem sa postarať teraz v prvom rade o seba a moju rodinu. Mám za sebou rozchod a musím platiť ďalšie alimenty. Z 1200 eur, ktoré momentálne zarábam  mi zostane 500. Hľadám si druhú prácu a okrem práce nebudem už môcť nič iné riešiť,“ priznáva na záver Š. Farkaš.