Od smrti bystrického Elvisa prešli 4 roky. Bystričania spomínajú na zážitky s ikonickou postavou mesta

Dňa 27. februára uplynuli štyri roky od smrti bystrického obyvateľa, známeho pod prezývkou Elvis. Výrazná postava Banskej Bystrice, ktorá si získala srdcia mnohých obyvateľov, ostáva aj po rokoch živá v spomienkach miestnych. 

Obyvatelia Banskej Bystrice si známu postavičku pripomenuli na sociálnych sieťach. Bystričania spomínajú na príjemné a vtipné zážitky, ktoré s ikonickým mužom zažili. Bystrický Elvis bol človek, ktorého nebolo možné prehliadnuť. So svojím jedinečným štýlom, čiernym kabátom a nápadným účesom sa stal neoddeliteľnou súčasťou mesta. Mnohí si ho pamätajú ako charizmatického muža, ktorý rád komunikoval s ľuďmi a svojským spôsobom vnášal do ulíc Bystrice osobitý duch.

Žiadna spaľovňa v Dudinciach nebude, tvrdí minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý zrušil vyhlášku

„Poznala som ho, bol nám 20 rokov sused,“ spomína Zuzana. Ďalší Banskobystričania si ho vybavujú ako človeka, ktorý mal vždy čo povedať. Róbert si s úsmevom pripomína jeho povestné oslovenie: „Jano, Jano, daj euríčko na kávu!“ a Eva dodáva: „Aj mňa oslovil vždy, keď som ho stretla, nikdy neprešiel len tak.“

Galéria: 2 fotky

Ikona, ktorá chýba

V spomienkach miestnych rezonuje nielen ako extravagantná postava, ale aj ako niekto, kto vedel rozosmiať, ale občas aj prekvapiť. „Pamätám si, ako mi raz povedal: ‘Kde máš vlasy?’ keď som sa dala ostrihať,“ hovorí Aner. Soňa si spomína, že jej mamu, ktorá chodila o paličkách, pobavene oslovil: „Kde máš lyže?“

Nie všetky spomienky sú však len veselé. Niektorí ho poznali aj z jeho horších dní, keď jeho správanie mohlo pôsobiť nevypočítateľne. Napriek tomu mnohí hovoria o jeho dobrom srdci. „Môj vnuk sa ho veľmi bál, ale Elvis mu dal banán, aby sa nebál,“ dodáva Zdenka.

Bystrický Elvis bol a zostane legendou Banskej Bystrice. Jeho postava vyvoláva množstvo spomienok, od úsmevných príhod až po nostalgické chvíle. „Nie je už medzi nami, ale bol tvárou nášho mesta,“ zhodujú sa mnohí miestni.

Jeho druhé výročie smrti opäť otvorilo diskusiu o jeho odkaze. Niektorí by si priali, aby na neho v meste zostala nejaká pamiatka – možno pamätná tabuľa či umelecké dielo. „Nech bol akýkoľvek, bol náš,“ hovorí Soňa.