Samoobslužné pokladne sa na Slovensku stali bežnou súčasťou nakupovania, pričom obchodníci ich obhajujú ako riešenie, ktoré šetrí čas, znižuje náklady a zefektívňuje proces obsluhy zákazníkov. Napriek tomu nie všetci zákazníci ich prijali pozitívne a tento trend vyvoláva kontroverzie, ktoré sa týkajú nielen komfortu, ale aj samotnej filozofie nakupovania.
Príbehy zo slovenských miest ukazujú, že niektorí zákazníci radšej opustia predajňu bez nákupu, ako by mali využiť samoobslužnú pokladňu. Pred vianočnými sviatkami v Žiline sa staršia pani rozhodla odísť bez nákupu po tom, čo jej personál hypermarketu Tesco odporučil využiť samoobslužnú pokladňu namiesto otvorenia klasickej pokladne. „Nie som platená za to, aby som si blokovala tovar sama,“ argumentovala žena predtým, než nahnevane nechala svoj plný košík pri pokladni.
Podobná situácia sa odohrala pred pár dňami aj v Trenčíne, kde muž odmietol využiť samoobslužnú zónu a košík s nákupom nechal v predajni. Na sociálnych sieťach tento prípad rozprúdil vášnivé diskusie. Niektorí ľudia vidia samoobslužné pokladne ako pohodlný a rýchly nástroj, iní ich vnímajú ako symbol odľudštenia a odmietajú nahrádzanie ľudskej obsluhy technológiou. „Niet nad ľudský kontakt,“ zdôraznila zákazníčka Martina, ktorá uprednostňuje tradičné pokladne.
Problémy so samoobslužnými pokladňami evidujú aj v Bratislave, kde sa zákazníci majú často sťažovať na ich nefunkčnosť či nedostatok personálu, ktorý by riešil problémy, keď sa pokladne zaseknú. „Vynálezcu samoobslužných pokladní by mali nakopať do sedáku. Človek s nákupom na páse má smolu, keď obsluha musí riešiť nefunkčnú samoobslužnú pokladňu,“ uviedol nespokojný zákazník v hlavom meste.
Obchodné reťazce argumentujú, že samoobslužné pokladne znižujú náklady na personál, skracujú čakanie v radoch a umožňujú zamestnancom venovať viac času údržbe predajne či online objednávkam. Reťazec Kaufland ich má v každej predajni, Lidl v 155 predajniach, čo je 93 percent zo všetkých ich obchodov. Najbližšie týždne ich podľa hovorkyne spoločnosti Adriany Maštalircovej plánujú rozšíriť do všetkých svojich predajní, pričom ich popularita neustále rastie – najmä medzi zákazníkmi s menšími nákupmi, informuje portál sme.sk
Počet samoobslužných pokladní plánuje rozšíriť aj Coop Jednota, no podľa hovorkyne Jany Kuklovej nepôjde o výrazný nárast. Zameriavajú sa skôr na zlepšenie pohodlia zákazníkov vo väčších predajniach. „Na vidieku, kde má spoločnosť množstvo menších predajní, zákazníci stále uprednostňujú klasické pokladnice s obsluhou,“ vysvetlila hovorkyňa.
Podľa prieskumu spoločnosti Ipsos z apríla 2024 až 40 % Slovákov využíva samoobslužné pokladnice aspoň raz týždenne. Napriek tomu mnohí zákazníci kritizujú automatizáciu. „Manažéri nemyslia na starších, zdravotne znevýhodnených alebo technicky menej zdatných ľudí,“ upozorňuje Jana, ktorá sa vyhýba samoobslužným pokladniam. „Radšej idem do menšieho obchodu na sídlisku, kde ma obslúži predavačka,“ dodáva Alena.
Samoobslužné pokladne v obchodoch umožňujú znížiť potrebu personálu, pretože na viacero pokladní môže dohliadať jeden zamestnanec. Slovenský pracovný trh pritom aktuálne zápasí s nedostatkom približne stotisíc pracovníkov.
Samoobslužné pokladne však čelia krádežiam. Podľa odborníkov ide o záležitosť, ktorá sa dotýka nielen Slovenska, ale aj celého sveta. Americký maloobchodný gigant Walmart sa v niektorých svojich prevádzkach dokonca rozhodol zrušiť samoobslužné pokladne po tom, čo zaznamenal nárast drobných krádeží.
Jedným z najčastejších spôsobov krádeží je „omyl“ pri skenovaní tovaru – zákazník naskenuje lacnejšiu položku namiesto drahšej, alebo niektoré položky nenaskenuje vôbec. Tento jav nie je výnimočný ani na Slovensku.
V USA aj vo Veľkej Británii sa reťazce snažia krádežiam predchádzať tým, že obmedzujú počet položiek, ktoré môžu zákazníci nablokovať alebo pridávajú kamerové systémy. Napriek tomu je na sociálnych sieťach zverejnených množstvo videí, ktoré ukazujú, ako kradnúť na takýchto pokladniach.
Slovenské obchodné reťazce tvrdia, že veľké problémy s krádežami cez samoobslužné pokladnice nemajú. Situáciu môže komplikovať aj novela Trestného zákona, ktorú parlament schválil minulý rok. Tá zvýšila hranicu malej škody – namiesto 266 eur sa krádež považuje za trestný čin až od hodnoty 700 eur. Podľa portálu tvnoviny.sk tento krok motivoval niektorých zlodejov, ktorí začali kradnúť vo väčšom.