VIDEO: Jadrový odpad v Banskobystrickom kraji? Štát vytipoval štyri lokality, obcí sa však nepýtal

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter uviedol, že proces výberu lokality pre hlbinné úložisko jadrového odpadu sprevádzajú závažné nedostatky. Informoval o tom portál noviny.sk. 

Z piatich lokalít, ktoré si štát vytipoval, sú štyri na území BBSK, avšak 32 obcí v okresoch Detva, Brezno, Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec, štát vynechal z rozhodovania o výbere lokality. Práve v nich by malo byť v budúcnosti uložené vyhoreté jadrové palivo.

Vodičovi v Banskej Bystrici klincom poškriabali auto z oboch strán. Bolo to kvôli "ŠPZ-ke"?

Lunter a poslanci krajského zastupiteľstva dnes upozornili, že taký postup je nezákonný a netransparentný, žiadajú o nápravu.

„Podľa aktualizovaných záväzkov SR sme povinní mať takéto úložisko. Je to jedna z podmienok, aby sa jadrová energia, od ktorej sme závislí, dala považovať za čistú. Musíme byť schopní bezpečne ukladať jadrový odpad tak, aby z toho nemal nikto žiadnu zdravotnú ujmu. Ide o zásadný projekt za niekoľko miliárd eur a štátny úrad už spustil prvý proces, na ktorom majú participovať dotknuté samosprávy. Tie však z neho úplne vynechal, niektoré o ňom ani nevedeli,“ tvrdí Lunter.

Zdôraznil, že kraj žiadal o zapojenie obcí do tohto procesu už v auguste 2023 v rámci jeho prípravy. „Žiadosť bola zamietnutá s absurdným dodatočným vysvetlením, že práca s verejnosťou a dotknutými obcami je jednou z kľúčových fáz pre výber prieskumnej lokality hlbinného úložiska a následnej práce na projektovej a realizačnej činnosti, teda v podstate s tým, že niekedy v ďalších fázach,“ uviedol Lunter.

Zároveň pripomenul, že na verejnom prerokovaní samotnej správy o hodnotení, ktoré sa uskutočnilo vlani v októbri, sa zástupcovia BBSK opätovne domáhali dôvodov a vysvetlenia, prečo v procese posudzovania tohto strategického materiálu neboli oslovené dotknuté obce. Odpovede však mali byť vyhýbavé a nekonkrétne.

Zastupiteľstvo kraja preto prijalo uznesenie, v ktorom vyzvalo ministerstvá životného prostredia a hospodárstva, aby zabezpečili zákonnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žiadajú zopakovanie prerokovania vrátane verejného prerokovania za účasti obcí a verejnosti, ktorých sa lokality pre hlbinné úložisko týkajú. Zo zákona jasne vyplýva, že dané obce musia byť účastníkmi procesu.

„Ako to už na Slovensku chodí, žiaľ, aj v tomto projekte máme nakročené k tomu, aby sa z toho stala kultúrno-etická vojna, ktorej sa ešte stále môžeme vyhnúť,“ dodal Lunter.

Strategický dokument pod názvom “Vnútroštátny program nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike” si objednal Národný jadrový fond. Vybratú lokalitu vrátane záložnej chce mať Slovensko údajne už v roku 2030, do roku 2038 aj s územným rozhodnutím.