Pohyb, príroda a sebadôvera, mladý Richard inšpiruje deti v Krupine prostredníctvom parkouru

Mladý Richard, nadšenec parkouru, sa už od svojich školských rokov snaží preniesť svoju lásku k pohybu na ďalšie generácie. S parkourom sa prvýkrát stretol, keď s bratom sledovali akčné videá, ktoré ich nadchli k aktívnemu pohybu. Richard prešiel od gymnastiky, ktorú navštevoval počas základnej školy, k kalistenike a rôznym pohybovým výzvam, ktoré ho sprevádzali počas strednej školy.

Jeho vášeň pre parkour nabrala nový smer, keď objavil inšpiratívne videá a články Vlada Zlatoša a nielenže sa stal študentom akadémie Skillab, ale aj trénerom. Po štyroch rokoch pôsobenia v Nitrianskom a Trnavskom kraji sa Richard presťahoval do okolia Zvolena, kde sa rozhodol realizovať svoj sen a založiť pohybovú školu DIVOHYB. V tejto škole sa snaží viesť deti k prirodzenosti v pohybe k odvahe, hravosti, rozvahe ,zdravému sebavedomiu, radosti z pohybu,a prehlbovať ich spojenie s prírodou. Parkour, ako Richard verí, predstavuje ideálny nástroj na dosiahnutie týchto cieľov.

Čo ťa inšpirovalo k tomu, aby si začal trénovať deti parkour v Krupine?

Rád by som inšpiroval a viedol deti k radosti z pohybu. Zároveň milujem prírodu a divočinu, čo je jeden z dôvodov prečo sme sa s rodinou presťahovali žiť na lúke pri lese, práve blízko Krupiny. Tréningy vediem už zopár mesiacov vo Zvolene, no prišlo mi, že chcem parkour priniesť aj do menších miest. Zároveň je Krupina najbližšie mestečko od miesta kde žijem.

Ako vnímaš parkour ako prostriedok osobného rozvoja pre deti, ktorý presahuje len fyzickú aktivitu? 

Na parkoure sa mi veľmi páči, že sa tam učíme každý sám za seba a zároveň aj spoločne prekonávať hravo prekážky. No a ja vnímam, že tak ako sa ich učíme prekonávať s odvahou, rozvahou, zdravým seba-vedomím a ako som už spomenul s hravosťou v telocvični, tak sa ich učíme prekonávať taktiež v živote. To je jeden z hlavných pilierov osobnostného rozvoja, ktorý na tréningoch vnímam.

V čom sa podľa teba líši parkour od iných športov pre deti?

Ako kľúčové vnímam, že parkour nemá prísne zadané „linajky“, podľa ktorých sa pohybovať. Je veľmi uvoľnený a obsahuje širokú škálu možností pohybu takže sa môže každý slobodne prejaviť vo svojej pohybovej prirodzenosti.

Som presvedčený že práve Parkour je jednou z ciest ako deťom rozvinúť zdravé sebavedomie. Na tréningoch rozvíjame našu silu ako tela tak mysle. Rozvahu, no aj odvahu daný trik vykonať. Dôveru vo vlastné telo a svoje schopnosti. Zároveň sa tam učíme spolupráci a disciplíne a v neposlednom rade vzájomnej komunikácii. Skrátka učíme sa byť si vedomí sami seba, v našom tele, v priestore.

Ako vnímaš riziká tohto športu u detí a ako plánuješ predchádzať úrazom?

Vďaka bohu sa za 5 rokov, čo Parkour deti učím žiadne vážnejšie zranenie na tréningoch nikomu nestalo a rád by som v takejto energii tréningy ďalej viedol. Zraneniam predchádzame vďaka určitým „pravidlám”, ktoré mám spolu s deťmi od začiatku určené (ako napríklad čakať kým je dráha na skákanie voľná, čakať na moje pokyny atď.).

Ďalej je dôležité viesť deti k vnímavosti k prostrediu a svojim rovesníkom. Tiež to chce moju plnú pozornosť a ja osobne som rad za druhý pár oči v priestore a preto mám na tréningoch asistenta, ktorý so mnou na deti dozerá. Rád sa s deťmi na tréningoch v niektorých častiach hrám rôzne hry, kde si môžu krásne „vybiť” prebytočnú energiu zo sedenia v laviciach, predtým ako sa pustíme do náročnejších trikov a skákania.

Richard trénuje deti parkour už 5 rokov, Zdroj/Facebook, Autor: Richard B.

Ako si predstavuješ parkour v budúcnosti v Krupine? Vidíš ho ako komunitný šport?

Áno vidím. Práve preto tvorím celý koncept mojej školy DIVOHYB. Nebude čisto len o tréningoch (aj keď samozrejme tie sú základ), no bude mať viac pridaných hodnôt a mojim cieľom je vytvoriť komunitu detí a možno aj rodičov, ktorí si užívajú pohyb, prírodu, priateľstvá.

Postupne chcem pre deti, ktoré budú tréningy navštevovať tvoriť napríklad rôzne mesačné výzvy na doma, ktoré budem zdieľať na spoločnej platforme, dlhšie workshopové bloky, Parkour prespávačky, letné víkendové akcie a dokonca aj pohybový tábor v nádhernej prírode. 

Ktorý moment počas tvojich tréningov považuješ za najväčší úspech alebo zlomový bod?

Ako kľúčové vnímam, otvárať deťom dvere k radosti a k pohybu práve cez moju radosť a nadšenie a na to sa počas každého tréningu zameriavam. Neviem či vnímam jeden konkrétny bod, no úspechom pre mňa je, keď sú deti po tréningu spokojné, uvoľnené, nadšené z pohybu, z nových nadobudnutých a objavených schopností a aj trochu vybláznené.