Spoločne povstali za Slovensko. Prečítajte si skutočné príbehy vojnových veteránov

Mesto Banská Bystrica na sociálnej sieti informuje, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v súčasnosti eviduje približne 120 žijúcich účastníkov národného boja za oslobodenie. V stredu 28. augusta od 17:00 do 18:00 sa v areáli Múzea Slovenského národného povstania (SNP) uskutoční stretnutie s niektorými z nich.

Medzi veteránmi by mal byť prítomný aj Vladimír Strmeň. Chvíle prežité v zákopoch po boku mŕtvych spolubojovníkov a kričiacich ranených, boli podľa jeho slov tými najhoršími, aké zažil.

Banskobystričania riešia hluk a rachot nad mestom. Čo sa preháňa nad ich hlavami?

„Aj keď sme v SNP boli v prvej línii, každý partizán či vojak nosil v sebe nádej, že prežije. Veľakrát sme zažili situácie, keď ráno nikto z nás netušil, či sa dožije večera. Pud sebazáchovy má každý človek. Motto, podľa ktorého som sa riadil bolo vydržať, nepokoriť sa, ísť dopredu, nikdy sa nedívať dozadu. Lebo to, čo bolo, to už sa opakovať nemôže. Taká bola moja celoživotná idea,“ zaspomínal si na udalosti spred 80 rokov.

Príbehy hrdinov

Ministerstvo obrany na svojom webe zdieľa príbehy viacerých mužov, ktorý za nás bojovali počas Slovenského národného povstania.

Brigádny generál Ján Golian,veliteľ ilegálneho Vojenského ústredia, bol prvý veliteľ 1. čs. armády na Slovensku do 7.10.1944, následne zástupca veliteľa armády. Prezident Beneš vymenoval za veliteľa 1. čs. armády na Slovensku divízneho generála Rudolfa Viesta, ktorý sa však v tom čase ako zástupca československého vládneho delegáta pre oslobodené územie nachádzal v Moskve. Na povstalecké územie priletel v noci 6. októbra 1944.

Zdroj: mosr.sk/Ján Golian, Ján Černek, Rudolf Viest

Pod velením podplukovníka Josefa Tlacha vznikala od 9. septembra 1944 I. taktická skupina. Budovala obranu a zabezpečovala obranu centra povstaleckého územia - Banskú Bystricu v smere z Turca, Liptova, Horehronia a od Zvolena. Okrem toho zabezpečovala výcvikové a strážne úlohy v tyle povstaleckej armády.

Vojenské jednotky zo Spiša, ktoré ustúpili na Horehronie a jednotky z posádky Brezno nad Hronom vytvorili II. taktickú skupinu povstaleckej armády. Skupine velil plukovník Michal Širica. Druhá taktická skupina Fatra zodpovedala za pomerne veľký priestor, pričom dôraz sa kládol na obranu horských prechodov z Liptova na Horehronie, priestor Hranovnica – Telgárt a južný úsek, čiže hranicu s Maďarskom.

Povstalecká IV. taktická skupina vznikala a pôsobila za veľmi ťažkých podmienok. Jej úlohou bola obrana Ponitria, neskôr priestoru Kremnice. Veliteľom skupiny bol od 14. septembra do 23. októbra 1944 plukovník Mikuláš Markus.

Tretia taktická skupina vznikla z jednotiek pešieho pluku 3 Zvolen a jednotiek pešieho pluku 1, ktorý ustúpil na povstalecké územie z Trnavy. Doplnili ju mobilizovaní záložníci ako aj delostrelecké, ženijné, spojárske jednotky a jednotky útočnej vozby. Zodpovedala za obranu pomerne veľké územia a bola jednoznačne najsilnejšou s pomedzi povstaleckých taktických skupín. Veliteľom skupiny bol do 23. októbra1944 plukovník Štefan Kuna.

Piata taktická skupina, ktorú viedol veliteľ podplukovník Emil Perko, vznikla z vojenských jednotiek, ktoré začiatkom septembra 1944 bránili Strečniansku tiesňavu pred jednotkami tankovej divízie Tatra. Vznikajúca skupina musela postupne aktivovať aj ďalšie obranné úseky. V októbri sa stala výcvikovou a záložnou.

Zdroj: mosr.sk/Mikuláš Markus, Michal Širica, Emil Perko

Vznikla z jednotiek Ružomberskej posádky, ktorým a podarilo ustúpiť z Liptova a zmobilizovaných záložníkov. Veliteľom VI. taktickej skupiny sa stal podplukovník Ján Černek. Skupina bránila údolie Revúcej v priestore Biely Potok – Liptovská Osada – Liptovské Revúce – Veľký Šturec a tiež niekoľko vedľajších úsekov od Ľubochnianskej po Demänovskú dolinu. Podobne zabezpečovala aj ľavé krídlo skupiny v priestore Veľkej Fatry.

Do bojov o povstalecké nebo zasiahli spočiatku letci Kombinovanej letky nadporučíka Mikuláša Šingloviča a od 17. septembra 1944 aj lietadlá 1. čs. samostatného stíhacieho leteckého pluku zo ZSSR. Najmä stíhací pluk štábneho kapitána Františka Fajtla zabezpečil ovládnutie vzdušného priestoru na povstaleckým územím. Leteckej skupine Kollár velil major Jozef Tóth.