Vojtech z Banskej Bystrice má ťažké zdravotné postihnutie a je pripútaný na invalidný vozík. Na sociálnej sieti sa podelil s problémami, s ktorými sa opakovane stretá v meste.
„Malý postreh z mojej milovanej Banskej Bystrice. Ako vozičkár pohybujúci sa na elektrickom invalidnom vozíku často využívam MHD. Dnes jeden autobus nevedel použiť plošinu. Stane sa, počkám na ďalší spoj. Potom na zastávku Národná prišli naraz tri dlhé autobusy a tretia bola naša 22 a tá zastala ďaleko od zastávky. Približne štyria cestujúci sme čakali na zastávke, kedy odídu tie prvé dva a na zastávku sa pristaví naša 22. Aké bolo naše prekvapenie, keď šofér napriek nášmu kývaniu pokračoval ďalej,“ opísal Vojtech.
Uviedol, že s týmto problémom sa obrátil aj na SAD Zvolen. „Takáto situácia sa mi stala už párkrát. Ďalší spoj ma odviezol na moju cieľovú zastávku Sládkovičova. A tu je ďalší problém. Zo zastávky smer Podháj po križovatku je nový asfaltový chodník a potom dlažba. Akurát, že na konci je vysoký obrubník a vozíkom sa nedá zísť. A potom sa vodiči čudujú, že prečo sa mocem po ceste. Aj aj takto sa žije vozičkárovi v Banskej Bystrici,“ dodal Vojtech.
Jeho príspevok komentovalo viacero ľudí. Medzi nimi sa našla aj odpoveď od Jakuba Gajdošíka, viceprimátora mesta Banská Bystrica.
„Dobrý deň, vzniknutú situáciu preveríme u dopravcu s tým, aby sa už neopakovala. V Lokalite Sládkovičova sme toto leto opravili dva chodníky, ale máte pravdu s tým vysokým obrubníkom v križovatke, kde je chodník pôvodný. Pokúsime sa to vyriešiť k spokojnosti,“ napísal.
Marcel pridal kritický komentár: „Banská Bystrica je typická abnormalitami, nezmyslami a hlavne nekompetentnosťou. To má za následok to, že prostriedky sa neinvestujú do prioritných projektov, ale do projektov, ktoré si vysníva vedenie mesta spolu s poslancami… Preto ako krajské mesto a stredoslovenská metropola nenapreduje, ale naopak stagnuje a zaostáva za susednými okresnými mestami. A to je na uváženie.“
„To mi je veľmi ľúto, naozaj netušíme, aké prekážky musia hendikepovaní prekonávať,“ napísala Jana. „Moja dcéra pred 10 rokmi počas strednej školy spolupracovala na jednom projekte s vozíčkarom ohľadne tejto problematiky. Fotografie boli aj ako vernisáž v nákupnom centre, informáciu malo aj mesto. Hoci sľubovali nápravu, asi sa veľa toho nezmenilo. A o niektorých šoféroch dopravy radšej ani nehovorím, tiež nemám dobré skúsenosti so správaním niektorých autobusárov,“ dodala Ľubica.