Zvolenčanka Katarína na internete zdieľala kritický príspevok, ktorý sa týkal cyklocesty medzi Zvolenom a Sliačom. Nekritizovala však povrch vozovky, ale samotných ľudí. Uviedla dva postrehy, ktoré si všimla a nepáčili sa jej. V miestnej facebookovej skupine poprosila o zamyslenie sa nad nimi.
Prvou vecou, ktorá jej vadí, sú slúchadlá v ušiach a s tým spojená nepozornosť. Cesta je podľa nej dosť úzka a ľudia na nej potrebujú medzi sebou komunikovať, aby nedochádzalo ku kolíziám. „Ak má niekto nasadené slúchadlá v ušiach, nevie, čo sa okolo neho deje. Napr. predbiehajúci ho môže upozorňovať zvukovým signálom, on však o tom netuší a tak ohrozuje seba, ale aj ostatných v okolí. Ak teda slúchadlá, tak radšej len do jedného ucha, aby ste mali kontakt s okolím,“ myslí si Katarína.
Ako druhý problém uviedla bezohľadnosť. „Nie raz som už stretla na výkon zameraných športovcov, ktorí v honbe za optimálnou tepovou frekvenciou idú podľa mňa cez čiaru. Pri predbiehaní obmedzujú ostatných, nehľadia okolo seba. Dnes, keď bola cesta dočasne blokovaná, pretože na nej ležala spadnutá korčuliarka, sa jeden pán vo svojom rozmachu rozčuľoval, že blokuje celú šírku chodníka, lebo ani náhodu nemohol pribrzdiť či nebodaj zastať a pokaziť si stanovené hodnoty,“ priblížila svoj zážitok Katarína.
Zároveň poprosila ľudí, aby boli k sebe ľudskí, ohľaduplní a nielen zameraní na seba. „Každému sa môže prihodiť, že sa ocitne v nepríjemnej situácii a vtedy vľúdne slovo a pochopenie padnú každému vhod,“ dodala Katarína.
„Ďakujem za príspevok, úplne súhlasím. Veľmi jemne a citlivo napísané,“ komentovala príspevok Veronika. „Ten cyklochodník svojou šírkou by bol v poriadku, ak by prepájal nejaké dve menšie dediny a nie Zvolen a Sliač. Plus si zoberme, že na ňom máme kočíky, zaľúbené páriky, ktoré zaberajú dve tretiny a tiež majstrov, čo si myslia, že sú na olympiáde a idú si po zlato. Ostáva nám len jediné - ohľaduplnosť a obrovská trpezlivosť,“ napísal Marcel.
Viera poskytla nápad, ktorý by mohol problém vyriešiť: „Ľudia nechápu ľudí, ktorí idú svoj tréning a pripravujú sa na preteky. Toto je veľmi nešťastne vymyslená cyklocesta, lebo vo Zvolene nie je veľmi kde trénovať. Žiaľ, na tejto cykloceste je veľa ľudí, ktorí sa sem idú prechádzať, debatovať, je tu veľa detí s rodičmi, mamičky s kočíkmi alebo športovci so slúchadlami v oboch ušiach. Pre človeka v tréningu je to už trocha problém, lebo musí dávať pozor na všetky strany. Najlepšie by bolo, keby sa urobila aj druhá strana hrádze a potom by jednu stranu mohli využívať len športovci a druhú všetci ostatní.“
Aj Ľubica s kritikou Kataríny súhlasí. „Každý vidí len sám seba a rodičia s deťmi, aby deti upozornili a usmernili, tak ich ešte podporujú v tom, aké sú skvelé, keď pobehujú zo strany na stranu a nedávajú pozor. Keby bol väčší rešpekt medzi ľuďmi, všetci by mali na cyklotrase miesto - moja skúsenosť zo včera.“
Michaela dodala, že si kúpila slúchadlá, ktoré sa nedávajú do uší, aby mala kontakt s okolím. „A je to o tolerancií, veľakrát je tam viac ľudí/cyklistov/korčuliarov ako je bezpečné, pretože každý je inak zdatný v danom športe,“ napísala.