Vo Zvolene v roku 2020 pribudla nová atrakcia. Je ňou chodník slávy, ktorý sa nachádza pred Divadlom Jozefa Gregora Tajovského (DJGT). Tvoria ho dlaždice s menami osobností z kultúrneho a verejného života, ktoré sú spojené s mestom a takisto sa stali známymi na celom Slovensku.
Poslanci na nedávnom stretnutí odsúhlasili nomináciu Magdalény Matrtajovej na udelenie spomienkovej dlaždice. Ako informuje portál MY Zvolen, ide o známu herečku, ktorá pred niekoľkými mesiacmi oslávila životné jubileum. Stála pri zrode DJGT, v ktorom stvárnila vyše dvesto postáv.
Zahrala si napríklad postavu Daisy Werthanová v inscenácii Šofér slečny Daisy. Taktiež sa objavila vo filmoch a rozhlase. Je zároveň aj laureátkou Ceny Kvet kultúry a umenia, ktorú udeľuje Banskobystrický samosprávny kraj, Ceny Čestný Motýľ za celoživotný prínos pre zvolenské divadlo a ďalších ocenení zo spoločenského života.
„Jej prínos je dlhodobý a nespochybniteľný. Do Zvolena sa presťahovala s rodinou, keď mala štyri roky a odvtedy je hrdou Zvolenčankou. Jej talent mohlo sledovať niekoľko generácií divákov v množstve rôznorodých postáv. Stvárňovala rozprávkovo nevinné typy dievčat aj postavy plnokrvného ženstva. Jej imidž sa plasticky menil a dokázala zachytiť aj zložitú psychológiu postáv v hrách moderných svetových dramatikov či noblesnosť v hrách historických,“ uviedol v návrhu na nomináciu riaditeľ divadla Peter Kováč.
Poslanci na stretnutí rokovali aj o udelení čestného občianstva in memoriam olympionikovi Janovi Koutnému. Ako uvádza portál, návrh napokon prešiel trinástimi hlasmi z devätnástich.
Koutný sa narodil vo Vyškove a do Zvolena prišiel po vzniku Československa. Pracoval vo filiálke Národnej banky ako úradník. Naplno sa venoval športovým aktivitám na pôde miestnej TJ Sokol nielen ako jej funkcionár, ale aj ako cvičiteľ a samostatný pretekár v športovej gymnastike. Zvolen na olympijských hrách reprezentoval dvakrát a získal dve strieborné ocenenia.
„Upozorniť treba aj na účasť Jana Koutného pri oslobodzovaní Slovenska od vojsk Maďarskej republiky rád v roku 1919 a rovnako po úteku zo Slovenska v marci 1939 na jeho zapojenie sa do protifašistického odboja na Morave a tiež na odchod do Francúzska, a prihlásenie sa do československej armády,“ uvádza sa v návrhu.