Pred sto rokmi sa narodil v Hronci herec Ladislav Chudík. Na Hájnom grúni stojí jeho pamätník

Dedina Hronec rozložená na brehoch Čierneho Hrona a jeho prítoku Osrblianky sa pýši bohatou hutníckou tradíciou. Symbolom je liatinový most z roku 1810, údajne prvý most tohto druhu na svete, ktorý stojí ako pamätník pred budovou zlievarenského podniku.

Hronec sa môže pochváliť viacerými rodákmi. Ako nás informuje pamätná tabuľa na budove Obecného úradu, 19. júna 1871 sa tu narodil Alojz Sokol, vynikajúci športovec, atlét, ktorý v drese Uhorska štartoval na prvej novodobej olympiáde v Aténach v roku 1896. Prihlásil sa na štart šiestich disciplín. V behu na 100 metrov dobehol do cieľa ako tretí, ale mal smolu. Na tejto olympiáde oceňovali medailami iba prvých dvoch. Bronzovým medailistom sa stal Alojz Sokol až dodatočne. Darilo sa mu aj v trojskoku, kde skončil štvrtý. Aj v tomto prípade možno hovoriť o smole, lebo preteky v behu i trojskoku prebiehali súčasne, takže mohol absolvovať iba jeden skok.

VIDEO: V kremnickej škole bol krik, žiakov fascinovali pokusy. Mesto si pripomína významné výročie

Najznámejším rodákom Hronca je herec Ladislav Chudík. Narodil sa tu práve pred 100 rokmi, 27. mája 1924. Do rodnej dediny sa rád vracal. Tak tomu bolo aj počas osláv 650. výročia prvej zmienky o obci v roku 2007. V rozhovore, ktorý nám vtedy poskytol do pripravovanej monografii o Hronci, si zaspomínal na detské herecké začiatky, keď s kamarátmi, rovesníkmi, bavili dedinčanov bábkovým divadlom.

Medzi jeho obľúbené miesta v chotári Hronca patril Hájny grúň (821,9 metrov nad morom), lúčnatý kopec, z ktorého sa vtedy ozýval cvengot kôs a zvonce početných stád dobytka a oviec. Ako chlapča nosieval smädným koscom vodu z blízkej studničky.

Jeho životná púť sa zavŕšila 29. júna 2015 a podľa poslednej vôle časť jeho popola rozsypali práve na Hájnom grúni, kde obľúbeného herca a divadelného pedagóga pripomína pamätník.

Po štúdiách na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave sa stal Ladislav Chudík členom činohry Slovenského národného divadla, ale pôsobil aj na Novej a Malej scéne a v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava. V roku 1968 dostal šancu presídliť sa do Viedne, ale po troch mesiacoch sa vrátil do vlasti.

K návratu ho presvedčili jeho študenti, ktorý si profesora Chudíka veľmi vážili a prišli za ním do Viedne. Po novembri 1989 mu ponúkli miesto ministra kultúry Slovenskej republiky, ale veľmi rýchlo sa presvedčil, že to nie je nič preňho, a vrátil sa na divadelné dosky a pred filmovú a televíznu kameru. Ladislav Chudík si za svoje herecké majstrovstvo prevzal mnohé ocenenia. V roku 1982 sa stal Národným umelcom, v roku 1999 si prevzal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 2002 Krištáľové krídlo za celoživotné dielo v oblasti divadla a audiovizuálneho umenia.

Ladislav Chudík umeleckým prednesom predstavuje vrchol moderného slovenského herectva. Vynikal schopnosťou detailne vykresliť vonkajší i vnútorný portrét postavy a veľký dôraz kládol na javiskovú reč. Okrem pôsobenia na divadelných doskách účinkoval v rozhlase, televízii a v mnohých filmoch. Pred kamerou debutoval v roku 1947 v povstaleckom filme Varúj! Rovnakej historickej udalosti sa venovali aj filmy Vlčie diery a Kapitán Dabač, v ktorom mu režisér Paľo Bielik zveril hlavnú úlohu. Bol populárnym nielen na Slovensku, ale i v Čechách, kde si získal veľké renomé postavou primára Sovu v televíznom seriáli Nemocnica na kraji mesta. Na divadelnej scéne sa objavil ešte ako 90-ročný v predstavení Tančiareň.

Majstrovstvo Ladislava Chudíka v SND v Bratislave, na ktorého scéne vytvoril vyše 130 postáv, pripomína do 22. júna fotografická výstava vo výstavných priestoroch divadla. Ide o redizajn pôvodnej výstavy spred 10 rokov.

Obyvatelia Hronca si pamiatku slávneho rodáka uctili turistickým výstupom na Hájny grúň, z ktorého sa za vhodného počasia otvára nádherná panoráma Horehronia a hradby Nízkych Tatier.