Hrozby bombovými útokmi tento týždeň vystrašili celé Slovensko. Čo odporúča psychologička?

Slovensko vystrašili v utorok hrozby bombovými útokmi. Tisíc škôl museli evakuovať a budovy prehliadli pyrotechnici. V školách v Bratislave a okolí sa pritom bombový poplach v priebehu niekoľkých dní zopakoval dvakrát. Pre niektoré deti môže ísť o výraznú stresovú situáciu a môžu u nich nastať pocity úzkosti, strachu a dokonca paniky.

„Ako sa s deťmi rozprávate o tom, čo sa udialo? Naše mi hovorili, ako tie menšie od strachu na dvore plakali… dcéra to stále rozoberá so spolužiakmi cez telefón. Rozprávame sa, ale čo spraviť viac?“ Aj takáto otázka určite napadla mnohým rodičom, ktorých deti zažili v školách udalosti posledných dní.

Zriedkavé zrejme nie sú ani situácie, keď deti treba upokojovať aj doma. „Spolu s ďalšími spolužiačkami plakala a bola vystrašená. Ešte aj neskôr hovorila, že sa necíti dobre. Má necelých osem rokov. Ako jej to správne vysvetliť a pritom situáciu nezľahčovať, ale zároveň jej naznačiť, že ide o blbý vtip a môže sa to opakovať?“

Bezpečnostný analytik Bránik: Predpokladám, že bombové hrozby budú pokračovať. Cieľom je destabilizovať Slovensko

Deti potrebujú istotu

Aj na tieto otázky sme sa preto pýtali špecializovanej detskej psychologičky Márie Tóthovej Šimčákovej. Odborníčka hovorí, že základom je šetrný prístup, ktorý v deťoch vybuduje pocit istoty.

„Uisťovať ho, že sa urobí všetko pre to, aby prostredie školy bolo bezpečné a ak by čokoľvek hrozilo, tak dieťa ochránime. Takto by k tomu mala okrem rodičov pristupovať aj škola. Deti by mali vedieť, ako sa v týchto situáciách správať, čo urobiť. A ak sa necítia bezpečne, aby to povedali rodičom a rovnako aj učiteľom. Treba im dať opornú sieť.“

Nie každé dieťa však na stresovú situáciu z pocitu nebezpečia reaguje rovnako. Niektoré o tom nechcú hovoriť. „Treba to akceptovať a skôr ho pripravovať na to, že v živote sú rôzne situácie, ktoré nevie ovplyvniť. Ako sa zmieriť s tým, že sa udeje niečo, čo nevieme zastaviť. Budovať u detí odolnosť na rôzne stresové situácie.“

Deti by sa mali v škole cítiť bezpečne

Dôležité je, aby školu by deti automaticky vnímali ako bezpečný priestor, kde sa im nemôže nič stať. Záleží potom od konkrétneho dieťaťa, jeho povahy a psychickej kondície, ako bude na krízovú situáciu reagovať. Deti, ktoré majú väčší sklon pociťovať úzkosť na tom budú horšie, ako tie smelšie a odvážnejšie.

„Moja skúsenosť je, že menšie deti dostali od rodičov aj od škôl vysvetlenie, napríklad že v škole je požiar, alebo to majú len ako cvičenie. Mnohé školy sa tak snažili ochrániť menšie deti, aby nedostali kompletnú informáciu. Ja si však myslím, že ju aj tak dostanú. Deti sa o tom vzájomne rozprávajú, rozprávajú sa o tom dospelí, je to všeobecne známa informácia. Určite to u detí nepodporí pocit istoty a bezpečia v škole, a môže sa stať, že niektoré deti tam budú chodiť s obavami, a že ich bude treba aj v rodine, aj v škole uisťovať, že sa im tam nič nestane,“ upozorňuje psychologička.

Ohrození sú aj tínedžeri

Zároveň platí, že problém môžu mať deti v akomkoľvek veku, nielen tie menšie. „Aj dieťa v tínedžerskom veku, ktoré má sklon k úzkosti môže zareagovať strachom, obavami, dokonca až panickou reakciou. Tá sa nemusí objaviť hneď, ale v momente, keď napríklad v škole zaznie nejaký neobvyklý signál, zvuk. To dieťa potom prejde do náročného stavu paniky,“ dodáva Mária Tóthová Šimčáková.