Zvolenčanov trápia už dlhé roky mnohé vážne problémy. K tým najpálčivejším patrí vyriešenie cestného tranzitu mestom, resp. obchvatu severne od mesta. Súčasnou hlavnou cestou popri Slatine cez Môťovú k Bučine prejde denne až okolo 22-tisíc áut, vrátane kamiónov. Jazda v čase špičky z centra mesta na sídliská Záhonok, Sekier a Lipovec a naopak, či už vlastným autom alebo autobusom MHD, to je krutý náraz na nervovú sústavu vodiča i cestujúcich. Nehovoriac o tragédiách, ku ktorým na tomto frekventovanom cestnom ťahu došlo, dochádza a vyzerá to tak, že ešte bude dlhé roky dochádzať.
Pred niekoľkými rokmi vtedajšia primátorka Zvolena Lenka Balkovičová prišla s vyhlásením, že vybudovanie severného obchvatu Zvolena je div nie už hotová vec. Ale plány sa zasekli. Najprv sa ozvali obyvatelia Sliača, ktorí argumentovali ohrozením prameňov termálnych vôd. K nim sa pridala aj Kováčová.
Odborníci prišli s návrhmi štyroch variantov riešenia tohto problému. Vlani v októbri prenikla na verejnosť informácia, že podľa hodnotenia EIA sa ako najvhodnejší javí prebudovať súčasný tranzit cez mesto s tým, že na krátkom úseku popod súčasnú Lučeneckú cestu pôjde pod zemou. Ako ukázalo nedávne stretnutie všetkých zainteresovaných, odporcovia tejto najpriamejšej trasy neustúpili ani o krok.
Navrhované varianty tranzitných komunikácií vo Zvolene
”Územný plán Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) vylúčil prieťah mestom,” vyjadril sa Peter Košík, poslanec BBSK a hlavný kontrolór Mesta Zvolen. “Myslím si, že by sme sa ním nemali ani zaoberať. Je najväčším nešťastím pre Zvolen.” V čase výstavby tejto trasy by všetka doprava musela prechádzať po mestských uliciach, ktoré sú už teraz veľmi frekventované. “Nechcem robiť zle Sliačanom ani obyvateľom Kováčovej,” pokračoval Peter Košík. Myslí si, že severný obchvat Zvolena neobývaným územím neobmedzí kvalitu ich bývania.
Jeho názor zdieľa aj viceprimátor Zvolena Ľubomír Zdút - Šťastný: “Ulice centra mesta sú predimenzované a už dnes trpia zvyšujúcou sa intenzitou dopravy… Doba sa posunula a trendy znamenajú vytláčanie osobnej individuálnej dopravy z mesta.”
Severný obchvat, ktorý je lacnejší, by však prechádzal aj katastrom Sliača. Jeho samospráva podporovaná občanmi už niekoľko rokov vyjadruje obavy, že stavba rýchlostnej komunikácie ohrozí zdroje minerálnych vôd a kúpele, keďže prechádza cez ich ochranné pásmo I. a II. stupňa.
Na stretnutí samosprávy, odborníkov z Ministerstva životného prostredia i občanov, ktoré zorganizovalo Mesto Zvolen, tak došlo k ostrým výmenám názorov. Reagovali na analýzu, ktorú dalo vypracovať ministerstvo. To bude ďalej pracovať na hodnotení variantov, vrátane vplyvu na životné prostredie.
Súčasné predpoklady hovoria, že s výstavbou tejto dôležitej komunikácie, ktorá spojí rýchlostné cesty R1 a R2, sa začne najskôr v roku 2031 a potrvá tri roky. Varianty, ktoré by tvorili tunely pod Pustým hradom a výbežkami Javoria južne od mesta, pri súčasných finančných možnostiach a rýchlosti budovania známej zo stavby diaľnice D1, sú len nereálnou víziou.