Donedávna boli kolónie volaviek popolavých (Ardea cinerea) v okolí Zvolena iba na Hrone a pri vodnej nádrži Môťová. Asi pred troma rokmi objavili nové miesto na hniezdenie. Zapáčili sa im stromy pod hradbami Zvolenského zámku v susedstve frekventovaného parkoviska. Stromy rastú nad starým korytom Slatiny, ale volavky nehľadajú potravu iba v nej, ale zalietavajú aj za mestský intravilán.
Treba veriť, že sa tu budú stále cítiť ako doma a že sa nenájdu nespratníci, ktorí by ich vyrušovali pri starostlivosti o potomstvo.
Pridáme ešte jednu zaujímavosť:
Už možno iba najstarší pamätníci hovoria o tom, ako sa chodili na starú Slatinu v zime korčuľovať a v lete pytliačiť - loviť ryby, ktoré sa tu ešte uchovali. Ako toto slepé rameno vzniklo? Pôvodne sa Slatina vlievala do Hrona pod návrším, na ktorom v druhej polovici 14. storočia dal kráľ Ľudovít I. Veľký postaviť zámok.
V tom čase tvorila rieka Hron veľký meander, ktorého oblúk siahal až pod zámok. Človek však pretvoril krajinu. Slatinu a Hron napriamil, vytvoril pre obe rieky umelé koryto, takže dnes sa ich vody stretávajú až na okraji mesta pod Pustým hradom. Táto úprava Slatiny súvisí najmä s výstavbou železničnej trate z Hatvanu do Vrútok a jej odbočky do Banskej Bystrice v 70. rokoch 19. storočia.