FOTO: Ostrá Lúka naberá nové kontúry a vydáva svedectvá o svojej minulosti

Prvá hodnoverná písomná zmienka o Ostrej Lúke (okres Zvolen) pochádza z roku 1332, ale osada bezpochyby existovala už v 13. storočí. Cez dedinu prechádzala dôležitá komunikácia z juhu na sever stredného Slovenska, z ktorej odbočovala cesta k starému Zvolenskému, dnes Pustému hradu. Od roku 1393 bola v Ostrej Lúke mýtna stanica.

Kráľ Žigmund daroval Dobronivské panstvo a s tým aj Ostrú Lúku svojej manželke Barbore ako vdovské zaopatrenie. V tom čase, v 15. storočí, stál v dedine rímsko-katolícky kostol Zjavenia Pána. Jeho základy sa dostali v marci tohto roku do pozornosti archeológov. Sondy priniesli viaceré cenné historické poznatky. Išlo o jednoloďovú stavbu s dreveným stropom.

„Máme o ňom iba málo informácií z písomných prameňov a z nášho archeologického prieskumu, ktorý bol v minulosti,” vyjadril sa pre médiá archeológ Ján Beljak. „Predpokladáme, že vznikol buď v závere 13. alebo začiatkom 14. storočia. Z písomných prameňov vieme, že zhorel v roku 1745,“ dodal. Podobne ako iné chrámy v okolí Zvolena, aj kostol v Ostrej Lúke v čase tureckého nebezpečenstva obohnali múrom.

Osudy dediny sa celé stáročia odvíjali pod vplyvom rodiny Ostrolúckych. Už v roku 1286 ju kráľ Ladislav IV. daroval Ottovi de Ostroluka. Juraj Ostrolúcky bol v rokoch 1512 až 1518 podžupanom Zvolenskej stolice. O storočie neskôr, v rokoch 1636 až 1641, si dal Melichar Ostrolúcky postaviť renesančný kaštieľ. Plány vypracoval Abrahám Artz z Banskej Štiavnice. Na prízemí je do kameňa vytesaný nápis „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet.”

V susedstve vyrástol v 18. storočí druhý kaštieľ. Nad vchodom mal nápis „V lepšie dúfam”. Nádej vyjadrená v tomto motte padla v 50. rokoch, keď sa dostal do rúk miestnych družstevníkov a zostali z neho iba základy.

Schátranie hrozilo aj staršiemu kaštieľu. Našťastie sa dostal do súkromných rúk. Nový majiteľ ho odel do staronového šatu a upravil aj park za kaštieľom, ktorý sprístupnil verejnosti. V spomienkach zachoval aj históriu rodiny Ostrolúckych.

Z nej sa stala najznámejšou Adela Ostrolúcka. Narodila sa v kaštieli pred 200 rokmi, 31. marca 1824. Bola to vzdelaná dáma a bola to práve jej vzdelanosť spojená s prirodzeným dievčenským šarmom, čo zaujalo Ľudovíta Štúra. O ich vzťahu sa toho popísalo až-až. Nemá zmysel rozoberať pravdu. Príjemnejšie je nechať sa ukolísať romantikou.

Žiaľ, Adela Ostrolúcka, ktorá mohla zohrať významnú rolu v slovenskom národnom hnutí, zomrela krátko pred 29. narodeninami na týfus. Pochovali ju v rodinnej krypte v evanjelickom kostole, ktorý dala postaviť rodina Ostrolúckych v roku 1742 v susedstve kaštieľa. Tento kostol sa stal obeťou bojov pri prechode frontu druhej svetovej vojny a dnes sú z neho iba základy. Do zachovanej krypty sa môžeme pozrieť počas podujatia Kultúrna jar Adely Ostrolúckej, ktoré sa uskutoční 18. mája 2024.

Nevšedný je aj erb Ostrej Lúky. Pochádza z roku 1726 a je na ňom pelikán kŕmiaci tri mláďatá. Samozrejme, tieto majestátne vtáky tu nikdy nežili a nežijú, ale v cirkevných tradíciách patria k symbolom kresťanskej lásky.

Návštevníka Ostrej Lúky zaujme nielen vynovený kaštieľ, ale celé priestranné centrum dediny s postupne obnovovanými domami. V chotári Ostrej Lúky sú ďalšie dve pozoruhodné archeologické lokality.

V hustom lese nad vodami Hrona odkryli v rokoch 2011 - 2015 základy hrádku Peťuša. Najľahší prístup k nemu je z rekreačného areálu Červený medokýš. Podľa informácií vedúcej výskumu Noémi Beljak-Pažinovej archeológovia dostali z nánosov zeme takmer 20-tisíc rôznorodých fragmentov, ktoré vypovedajú o dobe osídlenia hradu i rôznych aktivitách, ktoré sa v ňom odohrávali.

Prevláda keramický materiál, ale našla sa i minca - napodobenina denára kráľovnej Márie z Anjou, ktorého originály boli razené v roku 1383. Na oboch stranách mince sa nachádza kráľovská koruna a na reverze nápis Regine vngarie. Nájdená keramika z čias lužickej kultúry sa na hrad zrejme dostala prívozom stavebnej hliny. Predpokladá sa, že hrad plnil strážnu funkciu pri vstupe do Zvolenskej kotliny od západu a brod cez Hron. Postavili ho koncom 13. storočia a prežil asi jeden a pol storočia.

Aj bralo Gunda sa vyníma nad ľavým brehom Hrona. Archelogický prieskum ukázal, že v dobe bronzovej tu stálo hradisko s rozlohou až okolo päť hektárov. Na jeho mieste vyrástla v stredoveku drevorubačsko-roľnícka osada, ktorá dostala meno po Gunde, dcére Michala Ostrolúckeho. Z majiteľov sa sformovala samostatná vetva rodiny Ostrolúckych s prímenom de Gundafalwa, čo sa stáročiami zmenilo na priezvisko Gunda (Gonda). Do histórie osady sa tragicky zapísal 15. december 1575. V tento predvianočný deň sa prihnala skupina Turkov, ktorí niekoľkých obyvateľov - vrátane tehotnej ženy - zavraždili a osmenástich odvliekli do zajatia.