Tip na výlet: Vydajte sa slovenským pralesom k Čertovej skale. Načerpáte silu aj nové vedomosti

Pralesy môžu mať rôznu podobu. Ten, ktorý chránime v Národnej prírodnej rezervácii Boky na juhu Kremnických vrchov, nám to, čo si obyčajne predstavujeme pod pojmom prales, na prvý pohľad nepripomína. A predsa - náučný chodník vedie lesnými porastmi, ktoré sú ponechané svojmu prirodzenému vývoju už celé štvrťtisícročie.

Slnečné, k juhu orientované stráne Bokov pokrývajú riedke, medzerovité lesy s prevahou duba zimného. O pestrosť lesných porastov sa starajú ďalšie listnaté stromy a kry: lipy, hraby, javory, buky, čerešne vtáčie, hrušky, brekyne, trnky, mahalebky, hlohy, svíby, ale aj drieň, ktorý je určujúcou zložkou drieňových dúbrav. V nich je v južnejších oblastiach Slovenska dominantným stromom dub plstnatý, ktorého na Bokoch nahrádza dub cerový. A práve tunajšie cerové porasty majú viac ako dvesto rokov, čím patria medzi najstaršie, ale i najcennejšie u nás.

Chránený drieň (Cornus mas), určujúci druh spoločenstva drieňových dúbrav, patrí medzi naše pozoruhodné kríky. Jeho drobné žlté kvietky sa rozvíjajú už na konci zimy, a to skôr, ako sa na konárikoch zazelenajú listy. Koncom leta dozrievajú červené drienky. Ich všeľudovú popularitu spôsobila chýrna Schusterova drienkovica. Faktom je, že drienky si všímal človek už veľmi dávno a vedel ich využiť najmä na výrobu kompótov, sirupov a džemov, keďže sú významným zdrojom vitamínu C, cukrov, ovocných kyselín a iných zdraviu užitočných látok. V ľudovom liečiteľstve našli uplatnenie aj listy a kôra. Z nich sa vyrábali odvary proti črevným katarom, hnačkám a vysokým horúčkam. Pozornosti neuniklo ani drieňové drevo, ktoré je vraj najtvrdšie medzi našimi drevinami. Využívali ho najmä kolári a výrobcovia najrôznejšieho náradia, rúčok, palíc, v antických časoch i na vyhotovenie oštepov a kopijí.

Ubúdaním vhodných stanovíšť sa drieň zaradil medzi naše vzácne dreviny a nechýba v zozname chránených rastlinných druhov. Táto zákonná ochrana je na Bokoch podčiarknutá tým, že územie je Národnou prírodnou rezerváciou, ktorá sa rozprestiera na ploche 176,49 hektárov na južných svahoch Kremnických vrchov v katastri obce Budča (okres Zvolen). Rezerváciou prechádza náučný chodník s 13 informačnými tabuľkami. Nenáročnou, asi trojhodinovou prechádzkou po ňom spoznáme základné danosti tohto prírodného klenotu. Vstupný panel sa nachádza asi jeden a pol kilometra západne od dediny v ústí doliny Sietno pri starej ceste na Žiar nad Hronom. Koniec náučnej trasy je v Breznickej doline, odkiaľ sa za štvrťhodinku dostaneme na železničnú stanicu v Hronskej Dúbrave.

Pri prechádzke sa zastavíme aj pri tabuľke s menom významného slovenského botanika Jána Futáka, ktorý je rodákom z blízkej dediny Turová (* 13. januára 1914), do ktorej sa rád vracal a kde našiel aj posledný odpočinok († 7. júla 1980).

Okrem drieňov môžeme v rezervácii Boky obdivovať divozely, zvončeky, silenky, skalnice a pri troche šťastia namierime objektív fotoaparátu aj na vzácnu kukučku vencovú. Hniezdi tu okolo 50 druhov vtákov, vrátane našej najväčšej sovy výra skalného. Na slnečných skalách pobehujú vrtké jašterice múrové, ktoré sú tu charakteristickým druhom. Vzácnejšie je stretnutie so skvostnou jaštericou zelenou. Z plazov tu má svoj domov i náš najväčší had užovka stromová. Podľa informačnej tabule v rezervácii žije aj vzácny motýľ jasoň červenooký, no niektorí lepidopterológovia považuje jeho výskyt za nepravdepodobný. Samozrejme, na skalách a v lesoch Bokov môžeme pozorovať mnohé iné druhy motýľov, ale aj kobyliek a koníkov, chrobákov či pavúkov.

Zaujímavá je nielen živá, ale aj anorganická príroda Bokov. Svahy budujú horniny, ktoré sa zrodili silou Vulkána - boha ohňa. V Kremnických vrchoch sa počas neogénnej sopečnej aktivity dostávali na povrch najmä andezity a ich aglomeráty, ktoré sú aj fundamentom Bokov. Zahryzli sa do nich vonkajšie erozívne sily. Ich výsledkom sú kamenné moria, ale aj vypreparované sopečné andezitové bomby. Z nich je najpútavejším príkladom Čertova skala. Balvan s objemom okolo deviatich kubických metrov je ku svojmu podložiu prirastený iba na prvý pohľad slabou „nohou“, takže má tvar skalného hríba. Odolal aj otrasom, ktoré sa niesli svahom pri výstavbe rýchlostnej komunikácie popri Hrone, a aj silákom, ktorí sa ho snažili odlomiť, čo sa im našťastie nepodarilo. 

Človek si zvláštny tvar Čertovej skaly všimol už dávno. Pripomínala mu kopyto, ktoré vraj stratil čert, keď s hrdou dievčinou - krásavicou v náručí preskakoval dolinu Hrona. Iná povesť hovorí, že keď obyvatelia blízkeho Tŕnia stavali kostol, každú noc im ktosi kradol kamene, ktoré si cez deň pripravili na stavbu. Ukázalo sa, že ich odnášal prefíkaný čert. Ale raz, keď s ťažkým balvanom preskakoval Hron, spadol mu z chrbta a keďže sa už brieždilo, nestihol sa poň vrátiť.

Aj názov doliny Sietno má vzťah k peklu, ak sa vrátime k staroslovienčine. Okrem náučného chodníka môžeme využiť zelené turistické značky, ktoré smerujú lesmi i otvoreným terénom cez samotu Hrabiny a idylickú osadu Budička do dediny Tŕnie. Je to príjemný, nenáročný, na zážitky a poznatky bohatý výlet.

Vyberte si zo širokej ponuky outdoor oblečenia na afg.sk.