Robotnícky dom v Banskej Bystrici bude budúci rok oslavovať svoje sté výročie. Zamestnanci Kultúrneho centra Robotnícky dom sa preto snažia hľadať a zisťovať čo najviac zaujímavostí o jednotlivých predmetoch, ktoré sa v ňom nachádzajú.
Ako spomína mesto na webe, banskobystrickí robotníci dom začali stavať v roku 1924. O rok neskôr, 4. októbra 1925 bol sprístupnený verejnosti a začal v ňom pulzovať kultúrny život mesta. V roku 1963 bol, ako jediný z robotníckych domov, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Viackrát prešiel obnovou a neskôr bol pre svoj nevyhovujúci stav zatvorený.
Vďaka komplexnej rekonštrukcii v roku 2015 sa doň vrátili desiatky podujatí a dnes patrí k vyhľadávaným miestam. Robotnícky dom sa môže pochváliť mnohými zákutiami, ktoré sú zaujímavé pre návštevníkov aj pre odbornú verejnosť. Priestory boli obnovované autenticky, podarilo sa v nich zachovať historické drevené intarzie či sklenené lustre.
„Sté výročie tohto kultúrneho stánku si chceme postupne pripomínať aj inými formami. Ide napríklad o nový grafický prvok na našich programových plagátoch v podobe jedného z dvoch sklenených lustrov, ktoré sa nachádzajú v hlavnej sále. Vzbudzujú u domácich i zahraničných návštevníkov obdiv a mnohí sa nás pýtajú odkiaľ pochádzajú.“
„V spolupráci so Štátnym archívom v Banskej Bystrici a pani Helenou Braunovou, riaditeľkou Sklárskeho múzea Kamenický Šenov, sa nám podarilo nedávno zistiť, že ich vyrobili v sklárni Vetter v Kamenickom Šenově v Čechách. Autorom návrhu bol v roku 1957 podnikový výtvarník J. Hejtman. Medzi sklármi sa tomuto typu svietidiel hovorilo „lupeňáče“ a boli špecialitou miestnej výroby,“ objasnila Zuzana Kohútová z Kultúrneho centra Robotnícky dom.
Zaujímavosťou sú aj štyri veľkoplošné drevené obrazy umiestnené v hlavnej sále, ktoré zobrazujú udalosti z dejín Banskej Bystrice. V päťdesiatych rokoch minulého storočia ich zhotovil umelecký stolár B. Breznický.
„V posledných mesiacoch sa nám zároveň podarilo zreštaurovať obraz, ktorý bol dlhé roky súčasťou Robotníckeho domu. Ide o obraz s názvom Čítajúci robotník, ktorý v roku 1953 namaľoval Max Schurmann, považovaný za jediného slovenského impresionistu. Začiatkom tohto roka ho reštaurovala Katarína Surová a prinavrátila mu podobu, akú mal kedysi,“ doplnila Z. Kohútová.